OSTRUŽNICA

(1773 Ostroznicza; 1786 Ostroschnicza; 1808 Osztrosnicza, Ostrožnica; 1863 Osztrozsnyica; 1873-1902, 1939-1945 Osztrozsnica;
1907-1913 Szedreske; 1920-1939, 1945-1981 Ostrožnica)


Ostrožnica
Ostrožnica bola založená na strednej časti riečky Stružnica vo výške 360-700 m.n.m. Najstaršie správy o Ostrožnici sú z rokov 1585 a 1588, kde sa uvádza, že tunajší obyvatelia boli zdanení od pol až celej porty a mali nové obydlia. Lenže i tento údaj má svoj háčik. V katastri obce doposiaľ sa dochovali ruiny kostola z roku 1806, z ktorého pochádza vzácna rukopisna kniha Ostružniké evanjelium z roku 1492. Ťažko posúdiť podľa čoho táto dedina dostala svoje pomenovanie. Či podľa miestneho potoka, alebo lesného plodu. Žiadna okolitá dedina nebola pomenovaná podľa riek a potokov, skôr pomenovanie bolo opačné.
V roku 1600 tu stalo 5 domov. Bola to najmenšia osada v celom okolí. 1635 tu žili iba želiarske domácnosti. Okolo roku 1753 tu bolo už 17 poddanských domácnosti. Poddanské domácnosti platili vtedy zemepánom, mníchom, trebišovským paulínom ročne asi 40 zlatých. Bývala tu aj židovská rodina, ktorá mala v prenájme krčmu za 18 zlatých ročne .V roku 1767 už obyvatelia platili ročne 50 zlatých v tých istých termínoch ako ich susedia zo Zvaly.
V Ostrožnici bol pánsky mlyn a stupy na úpravu vlneného plátna z ktorého sa potom šili jednotlivé kusy oblečenia ako napr. chološni a hubertus. Zvláštnosťou Ostružničanou bolo to,že cez zimu museli zabezpečiť zimovanie pre vyše 40 kláštorných oviec.
Tereziánska úprava poddanských pomerov v roku 1774 priniesla v Ostrožnici výrazné zmeny a to v tom, že poddaným zvýšili prídel pôdy z 24 na 48 b.m. Dedina sa zväčšila na 20 obyvaných domov. Začiatkom 19.storočia ostrožnický mlyn s jedným kameňom, krčma a pálenica patrili židovskému árendátorovi. Ostrožnickí sedliaci chodili na výmlat do južných krajov až za Tisu. V roku 1787 mala Ostrožnica 25 domov a 231 obyvateľov. Do roku 1828 to už bolo 42 domov a 310 obyvateľov.
Prechod spoločnosti z feudalizmu do kapitalizmu, tak ako aj v iných dedinách Hornej Cirochy nepriniesol obyvateľom Ostružnice lepšie podmienky pre živobytie. Poľnohospodárstvo a výrobné prostriedky boli na veľmi nízkej úrovni a z mechanických prostriedkov boli dostupné drevené pluhy, motyky,kosáky a cepy.
Pred 1.svetovou vojnou v roku 1910 z celkového počtu 176 obyvateľov do cudziny odišlo 33 obyvateľov. Pri takejto masovej migrácií sa veľmi dobre uplatnili znalosti miestneho terénu a pomerov k prevádzačskej činnosti. Takouto činnosťou z obce sa zaoberal Andrej Husár a zo susednej obce Jalova Zubaľ a Baranik. Väčšina vysťahovalcov sa snažila žiť a hľadala oporu u svojich z Kraju. Bývali spolu v tzv. stravovacích domoch. Nevieme či tieto domy boli dané do prenájmu jednotlivým gazdom, ktorý mali zo sebou i manželky ,alebo sa odkupovali,dalo sa na ich správe pekne zarobiť. Medzi takých šťastlivcov sa zaradili i rodiny Džofkovci, Halgašovci a Charitunovci z Ostružnice. Niektorí muži sa po 3-4 rokoch vracali domov a po istom čase odchádzali späť do Ameriky. Andrej Ferko takto stihol sa otočiť šesť krát.
Ťažká práca, clivota a spomienky na Kraj, viedli k tomu že krajania z jednotlivých obci sa združovali, organizovali finančné zbierky a z tých sa potom v ich rodných obciach stavali prícestné kríže. V Ostružnici kríž dal postaviť pán Vasiľ Ferčak. Vo všeobecnosti dá sa konštatovať, že migrácia obyvateľstva medzi Krajom a Amerikou bolo pre miestne obyvateľstvo prínosom a amerikani začali vo svojich dedinách zavádzať nové metódy a postupy v hospodárení.
Obdobie I. svetovej vojny 1914 – 1918 chudobu v tejto dedine iba prehĺbilo. Spomedzi okolitých dedín Ostrožnica utrpela priamou bojovou činnosťou najmenšie straty. Rozpad Rakúsko – Uhorska a vznik nového štátneho zriadenia Československej republiky neprinieslo obyvateľom tejto oblasti vytúžené zlepšenie sociálnych, životných a pracovných podmienok. Obyvateľstvo i naďalej žilo v neustalej biede. V 30 tích rokoch minulého storočia vypukla veľká hospodárska kríza a s ňou sa opäť objavil fenomén emigrácie, ktorý opäť zachvatil celu oblasť hornej Cirochy. Po rozpade Československá a okupácie južných a východných časti Slovenska až po Sninu opäť pri Ciroche bolo počuť maďarčinu a opäť prebehla mobilizácia tunajšej mužskej populácie. Maďari po 20 tích rokoch sa tu cítili ako doma. V školách vyučujúcim jazykom sa stala maďarčina. V lesoch český jazyk vystriedal maďarský a práce začala organizovať maďarská obchodná spoločnosť Erdobirtakosok z Budapešti
Ostrožnica
Ostrožnica
Zlom k lepšiemu v tejto oblasti nastal až po oslobodení v októbri 1944. Najprv sa však obyvatelia dediny museli vyrovnať s obnovou zničeného hospodárstva a nehnuteľného majetku . V Ostružnici do roku 1960 sa rozostavalo 15 rodinných domov, ktoré bolo treba dokončiť. Významnou udalosťou nielen pre Ostrožnicu, ale aj pre celu oblasť hornej Cirochy bola elektrifikácia dediny v r.1958. Socializáciu hospodárstva v dedine pre krízu JRD sa nepodarilo zrealizovať a tak roľníci i naďalej pokračovali v obhospodarovaní svojich poličiek. Tradičné súkromné hospodárenie na pôde nedavalo predpoklady pre zabezpečenie vzostupu poľnohospodárskej výroby a zaistenie primeranej životnej úrovne obyvateľstva. V Ostrožnici bolo 41 roľníckych rodín. Na jednu rodinu pripadalo v priemere 4.2 ha poľnohospodárskej pôdy z toho 1.34 ha ornej. Podľa údajov z roku 1966 príjem na jedného roľníka z plnenia dodávok predstavoval 5507 Kčs. Miestnu základnú školu v roku 1964 ročník 1 - 4 navštevovalo 12 žiakov. Najväčší počet obyvateľov Ostružnica dosiahla v roku 1930 a to 218, v čase plánovania výstavby vodného diela roku 1976 v 38 obytných domoch žilo 136 obyvateľov. V roku 1980 to bolo už iba 70 obyvateľov. Z hľadiska národnosti v Ostružnici prevládala v roku 1980 slovenská, ku ktorej sa hlásilo 66 osôb čo predstavovalo 94,3%. Zbytok sa hlásil k ukrajinskej.
Hore  Hore