VEĽKÁ POĽANA

(1773,1786,1808 Polena; 1863–1902 Nagypolena; 1907 – 1913, 1939 – 1945 Cirokaófalu; 1920 Poľana; 1927-1939,1945-1981 Veľká Poľana)

Veľká Poľana bola založená v hornej časti rieky Cirochy v nadmorskej výške 395 m.n.m. Jej chotár na hrebeni dosahoval výšky 917 m.n.m. Najstaršia písomná správa pochádza z roku 1492, v tej dobe už existovala. S najväčšou pravdepodobnosťou bola založená obyvateľmi užívajúci valašské právo na čele so šoltýsmi na pozemkoch humenského panstva. Šoltýstvo sa tu udržalo do polovice 18.stor. Majetkovou súčasťou humenského panstva ostala do polovice 17.storočia, odkedy bola odovzdaná v zálohu šľachticov Barkóciovcov, Revesovcov a Rollovcov.
Veľká Poľana
V druhej polovici 16.storočia sedliacke usadlosti boli zdaňované od 3 ¼ do 4 ¾ . V roku 1960 tu stálo 25 sedliackych a niekoľko domov šoltýskych domácnosti, rozsahom osídlenia sa Veľká Poľana radila k stredne veľkým dedinám. Okolo roku 1753 v dedine hospodárilo 48 sedliackych domácnosti. Hospodárili na malých neúrodných poliach. Chovali najmä ovce. Zemepánom odovzdávali peňažné dávky, ročne 230 zlatých a namiesto desiatku od oviec 20 zlatých. Okrem sedliackych domov tu žilo aj 5 želiarskych. V polovici 18. storočia stálo vo Veľkej Poľane 53 poddanských domov. Ku koncu 18.storočia sa sociálna skladba so sedliakov zhoršovala a zmenšil sa ich počet a klesla i rozloha obhospodarovanej pôdy. Štvrtinová usadlosť v dedine predstavovala 6 b.m poľa a lúk na 6 koscov. Potraviny a odev boli z domácej produkcie. Dedina v tej dobe mala dva mlyny a stupy. V roku 1772 vtedajší pán Ján Reves zvýšil daň na 280 zlatých, boli v tom započítané i deviatky z obilia a jahniat. Sedliaci museli spoločne odovzdať 120 sliepok, 300 vajec, 12 husí, konope a pohánkové (tatarčane) krúpy. Farárovi desiatok nedavali.
V tereziánskom urbári, ktorý bol zavedený v roku 1774, Veľká poľana bola začlenená do 3 triedy. Tým sa zmenil celkový rozsah sedliackych usadlosti. Počet sedliackych domov vzrástol na 59 a počet obývaných sedliackych domov sa zvýšil na 64. Zavedením tereziánskeho urbára sa uplatňovala zásada, že sedliaci na celej usadlosti museli odrobiť na panskom poli 104 dní bez záprahu, alebo 52 dní so záprahom, vyplatiť jeden zlatý, odovzdať siahu palivového dreva, holbu masla, 2 kohúty, 2 kurčatá, 12 vajec a desiatok z úrody konopí a ľanu. Rozsah celej sedliackej usadlosti sa postupne menil a to v závislosti od toho ako úspešne domácnosť hospodárila na pridelenej pôde. Roku 1828 sa znížil nielen celkový počet sedliackych usadlosti, ale i celkový rozsah obrábaných poli. Aby sedliaci uživili svoje rodiny, odchádzali na sezónne práce do južnejších žúp.
V tomto roku okrem sedliakov vo Veľkej Poľane žili 2 želiarske a 3 podželiarske domácnosti. Jeden želiar bol mlynárom a dvaja židovskými krčmármi. Vtedy bolo v dedine 51 domov, fara, kostol, mlyn, stupa a 2 krčmy. Drevený kostolík (cerkov) tu stal už zrejme koncom 16 storočia. O jeho osude nieje nič známe.
Veľká Poľana cerkev
Veľká Poľana cerkev
Pri brode cez rieku Cirochu na kopci bol v roku 1732 postavený nový kostol, pri ktorom bol zriadený i cintorín. Na túto dobu a v tomto kraji to bola pozoruhodná stavba s troma kopulami v historizujúcom byzantskom štýle. Bohužiaľ táto stavba v priebehu 1.svetovej vojny bola zničená.

V 50 rokoch 19.storočia v dôsledku sucha a hniloby zemiakov i vo Veľkej Poľane vypukol hladomor a obyvatelia dedinu začali hufne opúšťať a sťahovať sa do úrodnejších časti Zemplínskej stolice. Pomery sa nezlepšili ani v nasledujúcich rokoch. Jediná pracovná možnosť zamestnať sa bola príležitostná práca v lese a sezónna poľnohospodárska práca za Tisou. V poslednej tretine 19.storočia i Veľkú Poľanu postihlo masové vysťahovalectvo. V roku 1910 zo 705 obyvateľov sa do cudziny, predovšetkým do Ameriky, vysťahovalo 114 obyvateľov. Obľúbenou destináciou vysťahovalcov z Poľan boli mesta Binghamton štat New York, a Scranton štát Pensylvánia. Vysťahovalci často krát z rôznych dôvodov, či už náboženských, alebo túžbou za krajom, organizovali finančné zbierky a z tých prostriedkov potom v ich rodných dedinách boli robené zvony, najčastejšie prícestné kríže. V katastri obce sa ich do dnešnej doby dochovalo šesť. Najstarší z nich je dislokovaný na križovatke pri Lukovom Potoku z roku 1853. Najobľúbenejší a najviac cenený medzi tunajšími obyvateľmi je kríž, ktorý bol postavený v roku 1925 pri kostole.

Prvá svetová vojna kruto poznačila osud Veľkej Poľany. Najhoršie roky dedinu a jej obyvateľov bola zima 1914/1915, keď frontová línia sa stabilizovala na čiare Borsuk – Magura – cez stred obce V.Poľana - Hajdošik. Veľké boje sa rozhoreli o dominantnú výšinu Hajdošik, z ktorej bolo možné ovládnuť strategickú prístupovú cestu do Ruščanského priesmyku. Priebeh týchto bojov bol devastujúci a jeho pozostatky sú patrné i v súčasnej dobe najmä na kóte 851 m.n.m. Hajdošík, kde je zriadený vojenský cintorín padlých ruských vojakov. Pre Rakusko – Uhorských vojakov cintorín bol zriadený na obecnom cintoríne pri starom kostole.
Veľká Poľana    Veľká Poľana
Kríže postavené pri kostole
Studnička “Kolodec“ v Krásnej doline,
jediný zdroj pitnej vody bojujúcich strán
Po 1.svetovej vojne sa sociálne postavenie ludi nezmenilo. Práce nebolo, hospodárstvo bolo zruinované, chovný a ťažný dobytok bol armádou zrekvírovaný. Polia nebolo čím osiať, nebolo čo zasadiť. Odrastené detí a starci s príchodom jari sa vybrali po žobraní. V roku 1918 vznikla ČSR. Tradičné historické cesty na Halič a Maďarsko boli uzatvorené a novou výkonnou mocou prísne strážené. Týmto krokom bol omedzený nielen výmenný obchod, ale i možnosť získania príležitostnej práce za Tisou.
Začatie ťažby dreva, jeho doprava do párnych píl a pálenie dreveného uhlia poskytla ľudom dočasné významné doplnkové zamestnanie v drevorubačstve. V tomto období s drevom a dreveným uhľom najviac manipulovala firma Josef Procházka zo sídlom v Prahe a v Stakčíne mala svoju manipulačnú kanceláriu. Pod váhou veľkej hospodárskej kríze i táto pracovná príležitosť zanikla. A znovu sa roztočilo koleso, tento krát, emigrácie do Francúzska, Belgicka, Ameriky, Brazílie a Argentíny.
Veľká Poľana    Veľká Poľana
Pamätník R-U vojakom vo Veľkej Poľane „ROTUNDA“
Vojenský cintorín ruských vojakov z 1.svetovej vojny na Hajdošiku
V roku 1939, 9.apríla po 21.rokoch, sa pompézne navrátila maďarská okupačná správa i so svojou armádou. História z obdobia 1.svetovej vojny sa zopakovala. V obci bola vykonaná mobilizácia, a odchod na východný front. Počas oslobodzovacích bojov Veľká Poľana utrpela veľké škody a značné materiálne straty. Zo 700 obyvateľov stratilo strechu nad hlavou 357. Zásadný prielom v živote dediny nastal až po oslobodení. V roku 1950 bol v dedine založený prípravný výbor k zriadeniu JRD. Tento výbor neprerástol do JRD vyššieho typu a tak sa združstevňovanie v tejto etape prerušilo. Elektrifikacia dediny a výstavba strojárskeho závodu v Snine výraznou mierou prispela k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov Veľkej Poľany. Odchod mladých obyvateľov do miest za prácou bol jednou z príčin úpadku poľnohospodárstva ako hlavného prostriedku výživy obyvateľov. Hoci v dedine, ako materinský jazyk prevládal rusínsky, väčšina jej obyvateľov sa hlásila ku slovenske národnosti a to 230 čo predstavuje 71,4%.
Veľká Poľana ZDŠ 1-9    Veľká Poľana
Vo Veľkej Poľane 15.augusta 1919 sa narodil akademický maliar Orest Dubay, ktorý študoval, žil a tvoril v Bratislave. V rokoch 1949 – 84 pôsobil ako pedagóg na VŠVU kde od 1968 – 1971 bol rektorom VŠVU. V roku 1964 bol vymenovaný za čestného člena Accademia Fiorentina dolle art. V roku 1977 Orestovi Dubay bol udelený titul Národný umelec. Zomrel 2.októbra 2005 v Bratislave.
Akademický maliar Orest Dubay    Orest Dubay
Zvala
Nemenej významným rodákom obce Veľká Poľana je Mons. Milan Chautur CssR. Košický gréckokatolícky biskup. Narodil sa 4.septembra 1957 v Snine. ZDŠ absolvoval vo Veľkej Poľane a gymnázium v Humennom. Prvé rehoľné sľuby v Kongrekacii Najsvätejšieho vykupiteľa zložil v roku 1974. Za kňaza bol vysvätený v Prešove 14.júna 1981 Križovackým eparchom Joachymom Segédin. 1.júla bol zvolený za viceprovenciala greckokatolickej cirkvi rodemptoristov v Michalovciach. 11.januára 1992 ho rímsky pápež Ján Pavel II menoval za titulárneho biskupa kresimonskeho a pomocného biskupa prešovskeho. Biskupsku vysviacku prijal 29.februára 1992 v Prešove od biskupa Jána Hirku. Za Košického eparchu bol vymenovaný v roku 2008.
Hore  Hore