STARINA

(1773 Sztarina, Staryna; 1786 Starina; 1808 Sztarina, Stařina; 1863-1902 Sztarina; 1907-1913, 1939-1945 Cirókaófalu)


Starina
Obec Starina bola založená v údolí hornej časti doliny CIROCHY, vo výške 295,00 m.n.m. Prvá písomná zmienka o Starine pochádza z r.1492 v súvislosti so zbojníckou družinou Fedora Holovaty, ktorý sa narodil v Ruskej Volovej. Táto družina mala až 50 členov a jej pôsobisko bolo v severnej časti Zemplínskej župy až po Červený Kláštor. Členom tejto skupiny bol istý Vasiľ u ktorého si zbojníci ukryli časť lupu.
Niektoré zdroje tvrdia,že Starina v r.1451 ešte neexistovala a jej vznik posúvajú do 60-80 rokov 15.storočia. Tomuto údaju ide len ťažko uveriť, ale Ján Podolák a spol. vo svojej monografii Horna Cirocha tuto skutočnosť potvrdzuje. Podľa tejto štúdie túto dedinu vybudovali obyvatelia užívajúci valašské právo na čele so šoltýsom. Názov dostala od staršieho názvu Starina, ktorý označoval polohu prestarnutej, neužívanej pastviny,alebo lesa na ktorej založili novu dedinu. Starina bola vybudovaná so súhlasom majiteľov Humenského panstva šľachticov Drugetovcov. Vo vlastníctve tohto rodu zostala až do polovice 19.storočia, hoci od 17. storočia bolo postupne v držaní šľachtických rodov Barkóciovcov, Revesovcou, a posledným majiteľom bol majiteľ Sninského panstva gróf Roll.
Sedliacke domácnosti boli od 2.pol.16.storočia zdaňované od štyroch až piatich port. V r.1567 bolo opustených 7 usadlosti. Roku 1600 tu stálo 20 domov patriacich zväčšia sedliackym, ale aj želiarskym domácnostiam ,platiacim daň kráľovi. V tej dobe bola Starina stredne veľkou dedinou. Počas 17. a 18.storočia pribudlo v starine obyvateľov, domov aj obrábaných poli. Okolo roku 1753 tu žilo 54 sedliackych domácnosti hospodáriacich spolu na 11 celých sedliackych usadlostiach.
V 18.storočí sedliaci tradične hospodárili dvojpoľným systémom. Po zahnojení polia osievali jačmeňom alebo ovsom a druhý rok pole zostalo uhorom. Okrem týchto tradičných komodít siali tatarku (pohanku) , hrach,ľan a konope. Pri domoch v tzv. Hriadach pestovali zeleninu strukoviny a kapustu. Chovali kravy, ktoré využívali i ako ťažný dobytok, či voly, kozy, ovce a z hydiny predovšetkým sliepky a husi. Sedliacke domácnosti boli povinné voči zemepánom každoročne plniť určité povinnosti, ktoré sa podľa požiadavok feudálnych vlastníkov menili.
Tereziánska úprava poddanských pomerov v Starine sa uskutočnila roku 1774. Na základe zemepisnej polohy a kvality chotára bola dedina zaradená do tretej bonitnej skupiny. V tejto triede pripadli na celú sedliacku usadlosť okrem domu. dvora a záhrady najmä polia v rozsahu 24 jutier (48 b.m.=12 ha) a lúky na 10 koscov. Tereziánsky urbár stanovil presný rozsah povinnosti poddaných. Podľa neho každá domácnosť hospodariaca na ½ usadlosti bola povinná ročne zemepánovi vyplatiť 1 zlatý, odrobiť 26 dní so záprahom, alebo 52 dní bez záprahu. Odovzdať pol siahy palivového dreva, pol holby masla, kohúta, kurča,6 vajec a 1/10 z úrody. Tento stav zostal v platnosti až do polovice 19.stor. V r.1828 bolo obhospodarovaných 35 sedliackych domácnosti na ½ a 22 domácnosti na ¼ usadlostiach. V tomto roku tu žilo 7 želiarskych rodín vo vlastných domoch (1 mlynár, 4 židia), ďalších 7 domácnosti bolo pod želiarskych – bez vlastných domov. Okrem urbárskych sedliakov a želiarov v dedine žili ešte chudobnejšie rodiny – neurbárski želiari. Boli to v podstate zmluvné pracovné sily na majerských hospodárstvach. V roku 1828 v dedine žilo asi 35 takýchto rodín,čo predstavovalo 1/3 vtedajších domácnosti v Starine.
Starina
V roku 1787 mala dedina 711 obyvateľov,ktorí obývali 83 domov. Do roku 1828 sa počet domov zvýšil na 100 a obyvateľov na 758. Starina bola sídlom farnosti. Drevený pravoslávny kostol tu stal už koncom 15.st. Nový gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša postavili v barokovo-klasicistickom slohu r.1755.
Nástup kapitalizmu, ktorý bol zahájený revolúciou v roku 1848 sa predovšetkým v oblasti hornej Cirochy prejavil najmä v poľnohospodárstve. Zákon o zrušení poddanstva oslobodil od feudálnych tiarch iba urbársku pôdu zapísanú v tereziánskych urbároch. Na kopaničiarsku pôdu, ktorú si roľníci sami zúročili, alebo dedičnú, kurialnu sa oslobodenie nevzťahovalo. Táto pôda sa musela vykúpiť, alebo i naďalej za jej prenájom sa plnili feudálne povinnosti. Tento stav bol zlikvidovaný až začiatkom 20.st.
Začiatkom päťdesiatych rokov 20.st. postihla oblasť hornej Cirochy katastrofálna neúroda a hniloba zemiakov – chleba chudobných, v dôsledku čoho sa zemiaky takmer prestali pestovať. Pomery v tejto oblasti sa nezlepšovali a hlad sa zmenil na hladomor. Zamestnanosť prakticky neexistovala, poľnohospodárstvo bolo v ruinách. Bežne sa stávalo, že na jednu dedinu boli iba 3 pluhy, aj to drevené. Roku 1900 v Starine pôsobili títo remeselníci: 1 kováč, 1 zámočník, 1 stolár, 1 krajčír a 1 krčmár.
Starina
V dôsledku zhoršujúcich sa životných podmienok na hornej Ciroche sa začalo hromadne vysťahovalectvo, ktoré najviac z celej oblasti postihlo obyvateľov Stariny. Zo 728 obyvateľov v roku 1910 sa, prevažne do Ameriky, vysťahovalo 283 ľudí. Boli to prevážne muži, ale nebolo zriedkavosťou,že tam odchádzali i cele rodiny, alebo mladé slobodné dievčatá. Na cestu do Ameriky bolo potrebné 300 – 400 rakúsko-uhorských korún. Na cestu člena rodiny sa často skladalo celé príbuzenstvo. S dokladmi na cestu si nerobili žiadne starosti. Častokrát postačilo prvé tlačivo s okrúhlou pečiatkou. ktoré popadlo pod ruku. Veľmi dobré k tomu účelu poslúžili i preukazy od dobytka tzv rédyja. K presunu záujemcov o vysťahovalectvo slúžili prevádzači (provadimery)
Prvá svetová vojna kruto zasiahla do života miestneho obyvateľstva. V poobedňajších hodinách 21.novembra bola obsadená Starina, v ktorej ako záloha bol ponechaný 190. Očakovský peši pluk.
V druhej svetovej vojne padli ako príslušníci 1.armádneho zboru títo obyvatelia obce Starina:
-Ján Ducanič, nar.1919, padol v apríli 1945 pri Liptov. Mikuláši
-Juraj Simkulet, nar.1924, padol 28.10.1944 na Dukle
-Vasiľ Kapraľ nar.11.4.1918, padol 28.10.1944 na Dukle
Po vojne sa obnovili základné školy a v Starine bola zriadená v roku 1947 meštianska škola.
Hore  Hore