ZVALA

(1773 Zuela, Zuala; 1786, 1863-1902, 1939-1945 Zuella; 1808 Zuella Zujala; 1907-1913 Zello; 1920-1939, 1945-1986 Zvala)


Starina
Obec Zvala sa rozprestierala v hornej časti riečky Stružnica v nadmorskej výške 460 m.n.m. Kataster obce na hrebeni karpatského pohoria dosahoval 920 m.n.m. Najstaršia správa o Zvale pochádza z roku 1588. Podľa knihy Horná Cirocha od Jána Podoláka a spol. ju založili poddaní užívajúci valašské právo na území humenského panstva. V 17.storočí tu určite už stal kostol. Farárovi patrilo pole v rozsahu jednej sedliackej usadlosti. Sídlo farnosti tu zostalo aj v nasledujúcich storočiach. Nový kostol zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi bol postavený, tak ako i ostatné kostoly v zátopovej oblasti, v barokovo - klasistickom slohu roku 1795.
V 1600 roku tu stálo 10 domov poddanských,ktorí hospodárili na celých sedliackych usadlostiach. O každoročných povinnostiach šoltýsov a sedliakov voči zemepánovi sa dozvedáme z písomného prameňa z roku 1960. Domácnosti z celého šoltýstva platili 3 zlatky. Jeden 24.apríla (Juraja) a dva 29.septembra (Michala). Neskôr sa povinnosti poddaných menili podľa svojvôle zemepána.
Sedliacke domácnosti boli povinné odkúpiť od pána stanovené množstvo piva a vína v jeho krčme. Krčmy spravidla prevádzkovali židia formou prenájmu. V roku 1622 stál v obci drevený pravoslávny kostolík v ktorom omše na staroslováskom jazyku končil baťko Hric.
Tereziánska úprava poddanských pomerov priniesla do dediny pozitívne zmeny. Sedliackym rodinám pridelili nové polia. V roku 1772 vo Zvale bolo obývaných iba 34 sedliackych domov. V roku 1828 tu hospodárilo 53 sedliackych domácnosti, 28 na polovičných a 25 na štvrtinových. Spolu obrábali 20 ¼ celých usadlosti. Zvala v tej dobe mala najviac ťažného dobytka zo všetkých okolitých obci. Dvojpoľný systém obhospodarovania poli sa dochoval až do prvej polovice 19.storočia. V roku 1787 tu bolo 81 domov s 454 obyvateľmi. Do roku 1828 ich počet vzrástol na 81 domov a 600 obyvateľov. Dedinu dopĺňal mlyn, krčma, fara a grécko-katolícky kostol.
Nástup kapitalizmu v 1848 sa prejavil najmä poľnohospodárstve. Od feudálnych tiarch bola oslobodená iba pôda, ktorá bola zapísaná v tereziánskych urbároch. Na ostatnú pôdu sa vzťahovali feudálne povinnosti, alebo sa musela od zemepána odkúpiť. Poľnohospodárstvo stagnovalo úrody boli nízke a obyvateľstvo živorilo, keď sa k tomu ešte pridala neúroda hraničilo to už z hladomorom. V dedine, ani v priľahlom okolí práca nebola. Zamestnať sa bolo možné iba sezónne a to v južných častiach Zemplínskej Župy a v Uhorsku za Tisou.
Koncom 19.storočia vlna masového vysťahovalectva zasiahla i dediny na hornej Ciroche. Jedinci z obce znali terénu prevádzali vysťahovalcov z južných časti Zemplína, či už Maďarov, alebo Slovákov. Medzi takýchto provadimerov patrili i miestni obyvatelia Andrej Sivák a Andrej Gubek.
Zvala
Z celkového počtu 441 obyvateľov Zvaly sa v roku 1910 prevažne do Ameriky vysťahovalo 88 občanov. Obľúbenou destináciou zvalčanou bolo banské mesto Patton. Rodine Hargaľovej sa podarilo v pomerne krátkom čase zaistiť si dobrý príjem z prenájmu drevných domov – barakov, kde boli ubytovaní emigranti z Kraja a domáca pani navyše robotníkom varila a prala šaty.
Júlia Grešková
Obyvatelia – emigranti,posielali peniaze nielen svojím rodinám na živobytie,ale častokrát robili zbierky a z tých zbierok boli financované sakrálne stavby. Pod Zvalou stoji veľký kamenný kríž, ktorý okoloidúcim oznamuje, že v roku 1908 postavený „v Amerike pracujúcimi zvalskými veriacimi“. Z peňazí veriacich vysťahovalcov bol v roku 1925 uliaty zvon pre Zvalu, ako informuje o tom nápis na zvone.
Prvá svetová vojna do zvalskej doliny doniesla iba biedu, plač a bezmocnosť. Časť domov postavených za americké peniaze bola zničená a mužská populácia hynula v zákopoch.
Vznik Československej republiky v 1918 roku a vy tvorenie nových štátnych hraníc znemožnilo nielen obyvateľom Zvaly migráciu obyvateľstva za prácou. Pracovné podmienky v mieste bydliska boli minimálne. Koncom 20. rokov minulého storočia bola vo Zvale spustená prevádzka parnej pily, ktorá však začiatkom 30.rokov v dôsledku veľkej hospodárskej krízy zanikla. 9.apríla 1939 bola dedina okupovaná maďarskou armádou a až do oslobodenia v r.1944 bola súčasťou Maďarska.
Oslobodzovanie Zvaly bolo bolo zahájené 12 októbra 1944. Pri oslobodzovaní sa o hrdinský čin zaslúžil starší seržant V.P.Ivanenko. Za útoku bol veliteľ roty vyradený z boja, Ivanenko prevzal velenie a osobným príkladom strhol vojakov za sebou. To malo rozhodujúci význam pre oslobodenie Zvaly a zničenie nemeckej posádky. Ivanenková rota, ktorá mala iba desať ľudí v tomto boji vyradila asi 50 vojakov a dôstojníkov. Pri tomto útoku sa Ivanenkovi podarilo obsadiť a brániť bezmennú výšinu 24.hodín. Nepriateľ za tu dobu podnikol 15 protiútokov, no vydržali. Z obkľučenia späť sa prebili až na rozkaz. V priebehu boja sám zničil tridsať hitlerovcov a dvoch zajal. Za tento boj bol gardovemu seržantovi V.P.Ivanenkovi udelený titul hrdina Sovietského zväzu. Počas oslobodzovacích bojov, Zvala bola na 90% zničená.

Júlia Grešková (rodená Hríbová) pred odchodom do Kanady.
V priebehu 2.ročného plánu v rokoch 1947 – 1948 sa v obci postavilo 15 domov. Do roku 1954 boli postavené,alebo obnovené všetky domy. Kolektivizácia dediny sa nevyhla ani Zvale. Bol založený prípravný výbor, no nikdy sa nezmenil na JRD. Situáciou sa zaoberal na zasadaniach i MNV, ktorý naliehal na svojich členov aby vstúpili do JRD. Do 19.apríla 1951 vstúpilo do JRD 7 členov MNV a 10 členov ČZM. Prípravný výbor sa zmenil na JRD I. typu až koncom roka 1951. V roku 1953 zaniklo. Výstavbou závodu Vihorlat v Snine poľnohospodárstvo v regióne začalo upadať a obyvatelia sa preorientovali na zárobkovú činnosť. Poľnohospodárstvu sa venovali iba popri svojmu zamestnaniu. Najviac obyvateľov mala Zvala v roku 1930 a to 596 osôb a v roku 1980 to bolo už iba 227. V dobe plánovania výstavby VN Starina mala Zvala 90 domov v ktorých žilo 325 spokojných obyvateľov. Zvala bola vyloženie rusinský až ukrajinsky (ja pidu) rozprávajúcou (bisidujučou) dedinou, ale vplyvom grécko-katolíckej cirkvi jej 179 obyvateľov v roku 1980 sa hlásilo k slovenskej národnosti, čo predstavuje 64,6% a 98 obyvateľov sa hlásilo k ukrajinskej národnosti t.j. 35,4%.

V roku 1986 bola Zvala pričlenená k Obci Stakčín a po 398 rokoch vymazaná z mapy.
V.P.Ivanenko
V.P.Ivanenkov
Hore  Hore