Akcie


Svetlá lesa

  HISTÓRIA URBÁROV.

        Po  zdrvujúcej porážke Turkov pri Viedni 12.9.1683 a následnom oslobodení Uhorská rakúskou armádou spod Tureckej nadvlády, začína  uhorská šľachta opäť upevňovať svojú moc nad stratenými krajinami a dochádza k novému divokému prerozdeľovaniu pôdy.

           K navedeniu jednotného vzťahu v celom uhorsku medzi zemepánmi a ich poddanými bol v januári 1767 roku vydaný "milostivý urbár."Urbár sa nezavádzal naraz,ale iba postupne, po jednotlivých stoliciach.Základnou črtou tejto terezianskej úpravy,alebo reformy,bola snaha uviesť do určitého pomeru dávky a povinnosti poddaného voči jeho zemepánovi s rozsahom pôdy,ktorá je v jeho úžitku.Do vydania terezianského urbáru sa dane platili od port.

           Urbárom sa nazýva kniha do ktorej sa zapisoval súpis pôdy, držby vrchnosti a podanných.Táto reforma Márie Terezie poddaným znížila povinnosti voči zemepánovi na polovicu.Podľa urbára jedna sedliacka usadlosť mala rozsah na 18 katastrálnych jutar poli,7 jutar luk a 3/4 jutra intravilantu. Sedliak vlastniací takúto usadlosť musel na pánskom odrobiť 52 dni so záprahom, alebo 104 dní ručne. Tí,ktorí hospodárili na 1/2 usadlosti,1/4,1/8 robotovali alebo platili  úmerne menej.Želiari ako najchudobnejšia vrstva poddaných ľudí(Tiež ich volali domkári, chalupári, hofieri ,hostáci.)vôbec nemali pôdu,alebo vlastnili menej ako 1/8 urbárskej usadlosti. Želiari sa delili na poddaných s vlastným domom,ktorí odvádzali ročne zemepánovi 1 zlatý domovej dane a 18 dní ručnej práce a bez vlastného domu ,ktorí odvádzali len 12 dní ručnej práce do roka.Od 18.stor.počet želiarov narastal a ich postavenie a povinnosti upravovali rôzne zákony.Na zmluvných želiarov sa nevzťahoval zákon o zrušení poddanstva ani urbárský patent z r.1853,vykupenie z ich služobných povinností umožnil až zákon z r.1896.

            Urbárska usadlosť sa už vtedy delila na:

intravilán-zastavané územie a

-extravilán-nezastavané územie usadlosti.

V Uhorsku sa pozemky  delili na:

-dominikál - panské pozemky,ktoré vlastnil a  staral sa o ne   zemepán.

-rustikál - pozemky ktoré vlastnil zemepán,ale obrábali ich poddaní.

-slobodné pozemky - ktoré patrili slobodným poplatníkom, mešťanom,mlynárom a pod.

Podľa spôsobu uživania sa majetok poddaných delil na:

          URBARIÁLNA SÚSTAVA prešla viacerými úpravami.Zásadnú zmenu celého systému navodil až zákon z roku 1840,podľa ktorého sa zemepánovi a poddaným umožňovalo dobrovoľne uzavrieť výkupné zmluvy o zrušení urbárského pomeru a nadobudnuť pozemky do vlastníctva.V roku 1848 bol zákonom zrušený poddansky(čiže urbársky) pomer tým,že štát pre urbárnikov vykúpil nimi užívané pozemky a zemepán bol odškodnený formou štátnych dlhopisov.Tento výkup bol obmedzený na urbárske usadlosti a na poddanské želiarske a domkárske majetky.

              V našej obci terezianská úprava poddanských pomerov bola uskutočnená v roku 1774.Keďže terezianský urbár z toho roku sa nezachoval nemožno presne zistiť dôsledky jeho zavedenia v Ruskom. Skladba poddaných v naše obci bola rôznorodá.Od šoltýskych domacnosti počnúc cez sedliacké až po želiarské domácnosti končiac.V roku 1600 tu stalo 14 poddanských domov.V polovici 17.stor. boli v Ruskom 3 šoltýstva ktorým patrili 34 šoltýskych domácnosti.Na 10 celých sedliackých usadlostiach hospodarilo 15 sedliackých domácnosti,z ktorých 6 malo ešte cele usadlosti.V roku 1703 tu boli iba 2 šoltýstva,jedno bolo opustené.Na týchto dvoch usadlostiach hospodárilo 15 šoltýskych domácnosti.Šoltýskym domácnostiam patril i mlyn.V tom roku tu hospodárili iba 4 sedliacké domácnosti pozostavajúce z 9 rodín.Dve domácnosti hospodarili na 1/2 a dve 1/4 usadlosti.Opustených bolo 17 sedliackych usadlosti.Okrem sedliackych tu žilo 8 želiarskych rodín vo vlastných domoch.Sedliacke domácnosti  boli povinné platiť zemepánom daň,odovzdávať naturálie a vykonávať stanovené roboty.Sedliacke rodiny neboli schopné spĺňať povinnosti voči zemepánom a usilovali sa im vyhnúť.Najčastejšie sa to riešilo odsťahovaním sa alebo útekom do vzdialenejších dedín a to prevažne v Poľsku.Okolo roku 1728 tu hospodárilo 12 sedliackých domácnosti. Onedlho nato 20 rodín opustilo Ruské.

              V prvej polovici 18.stor.upadli na úroveň sedliakov i šoltýske rodiny.Okolo roku 1772 už v Ruskom žilo iba 40 sedliackych,5 želiarskych a 1 podželiarska domácnosť.V tomto roku bolo v Ruskom obývaných 45 domov sedliakov a urbárskych želiarov.V roku 1828 v Ruskom hospodarilo 41 sedliackych domácnosti,31 na 1/3,3 na 1/4, spolu na 13.5 celých usadlostí.Okrem sedliakov tu žilo 26 želiarskych a 3 podželiarske domácnosti pričom mali dva kone. Jednoho  vlastnil mlynár,druhého židovský krčmar.

               Okolo roku 1828 bolo v Ruskom asi 40 obývaných sedliackych a želiarskych domov,mlyn a krčma.Okrem urbárskych poddanych tu žili v ďalších 30 domoch neurbárski želiari Spolu v tej dobe bolo v Ruskom 98 domov a 722 obyvateľov.

               Slovo Urbár sa prenieslo i do naších čias,hoci davno predtým stratilo svoj pôvodny význam,kvôli ktorému bolo zavedené.

                     

 

          

 

Kalendár udalostí


<<   August 2017   >>
Po
Ut
St
Št
Pi
So
Ne
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
   

Príbuzné témy


Cintorín obce Ruské na
www.cisarik.com
Cesta domov