Kniha histórie obce Ruské

Popis katastra obce

Obec Ruské bola založená vo Východných Karpotoch na rozhrani dvoch rozsiahlych povrchových celkov, Nízkych Beskyd a Polonin.Kataster obce je takmer zo všetkých strán obklopený súvislými masívmi, ktoré na severe tvoria pohraničný chrbát od Rypy (889.0) cez VeľkéPole (1002.7) , Mohlicu (797.2), Kruhliak (1100,6), Šalnyk (1057,9) až po Pľašu (1162.8). Smerom na juh z neho vybiehajú masívne chrbty Soliša (817,5), Šovba (864,3), Javornikov (700.2), Postaja (840.5), Fedorovej Zalomy a Čerteža, ktorý sa tiahne cez Zálomu (674,7), Saganoved (795,6), Hajdošík (921,3), Jabloňov (835.5), Karcabov Vrch (514,9) a končí v pohorí Nastas. Tento súvislý chrbát z juhu uzatvára kataster obce a tým vytvára tzv. Ruščanskú kotlinu.

V katastri obce, ktorý má rozlohu 2966,63 ha, pramení pod Mohlicou vo výške 765 m.n.m. rieka Cirocha, ktorá má dĺžku 55,2 km a tvorí ľavý prítok rieky Laborec. Na tejto rieke bola v roku 198x vybudovaná vodna nádrž Starina, kvôli ktorej táto obec bola vysťahovaná. Hlavnými prítokmi Cirochy na územi Ruského sú: Runný potok, Teplý po tok, Zárubský potok, Nuzgricov potok, Ruščanský potok a Kuzmovský potok.

Prahistória

I napriek tomu, že obec v minulosti zaujímala vyhodné strategické postavenie pri horskom priesmyku cez Karpaty, Ruské Sedlo a na nezanedbateľnej obchodno – vojenskej ceste: Budapešt, Miškolc, Užhorod, VeľkyBerezny, Ulič, Ruský Potok, Ruské, Baligrod, San, Premyšl… … história mnoho podkladov o vzniku obce nezachovala.

Naviac orientáciu v dejinách komplikuje ten fakt, že na pomerne malom území boli založené tri obce s rovnakým názvom. Ruské v Poľsku pri Baligrode na rieke San a Ruské na Podkarpatskej Rusi pri meste Mukačevo. Tento fakt značne komplikuje orientáciu v histórii a v správnom začleňovaní súvislostí k tej, ktorej obci. Prahistória osídlenia Karpatskej oblasti. Archeologické vykopávky. vprikarpatskej oblasti poblíž nášho regiónu svedčia o vysokej úrovni obchodu cez Karpaty v I.tisícročí pred n.l. medzi severom a juhom. V tomto období dochádza i k prvému osídľovaniu horských oblasti Karpát. Na obchodnej ceste východne od Ruščanského priesmyku smerom na Užocký priesmyk v obci Veľké Berezny boli evidované bronzové predmety a hrob z XIII-VIII. st.pr.n.l. Na teritóriu obce Užok bol nájdený bronzový meč z XI-X. st. pr.n.l. Napr.: teritórium obce Stakčín bolo osídlené v II.-I.tisícročí pr.n.l.,čo dosvedčuje nález zachovalej bronzovej sekery s tulajkou a s úškom zdobenej plastickými rebrami.

Chronológia osídľovania Karpát, Potisskej a Podunajskej nížiny.

IV. st.p.n.l.

• Karpovia (Karpides) bolo po nich pomenované pohorie Karpáty. V r.273 p.n.l. ich porazili rímania (imperátor Aurelian).

94 r.pr.n.l.

• Prvá písomná zmienka o Rusi hovorí, že oddávna bola na území medzi Dneprom a Azovským morom. Rus sa spomína u gréckých a latinských pisateľov kroník.

1.-4.st.

• Germani, Alani, Venedi, Antovia a Bieli Chorváti, ktorí sa len postupne slavonizovali. Pravlasť Slovanov sa rozprestierala na sever od Karpát medzi riekami Vislou, Bugom a Dnestrom. Odtiaľ sa rozptýlili na všetky strany. Západní Slovania prešli cez Karpatské priesmyky do Panónie a stredu dunajskej kotliny. Tento proces trval 1-2 storočia.

4.-5.st.

• Prvé vlny osídľovania východného Slovenska.

6. st.

• Slovania sa zo severnej strany Karpát presídľovali na Balkán.

6.-7.st.

• Karpatská Rus osídlená slovanskými kmeňmi Bielych Chorvátov.

626r.

• Byzantský cisár pozval časť Bielych Chorvátov, ktorí sa neskôr usídlili v Ilýrii. To oslabilo ich silný kmeňový zväz na sever od Karpát.
• Východoslovanský ruský kmeň Bielých Chorvátov bol prvým slovanským obyvateľom Karpát a bol predkom Rusínov.

9.st.

• Založený štát Kyjevská Rus.

862

• Solúňski bratia Cyril a Metod priniesli kresťanstvo Rusínom osídleným najuh od Karpát.

Pred r.895

• Rusíni mali svoj štát s názvom Ruská Krajina s vlastnými panovnikmi, ktorého vládcom bol knieža Laborec.

r.898-903

• Maďarské kmene prekročili Karpaty a v bitke pri Užhorode porazili vojska kniežaťa Laborca. Samotný kňaz Laborec bol chýtený na úteku do svojej pevnosti v Michalovciach a na brehu rieky Sviržava popravený. Od tejto doby na počesť svojho vládcu ľud začal túto rieku volať Laborec.